Výchova a rozvoj, Strana 2

Aktualizované: 14.1.2025

Dôvodom úškrnov nie je iba šteklenie či srandovné opičky. Prečo sa teda drobci smejú a kedy sa dostavia prvé úsmevy?

Psychológa Caspara Addymana zaujala veselá časť detského života natoľko, až sa začal zaoberať smiechom. Zistil, že dôvodom detských úškrnov nie je iba šteklenie či srandovné opičky. Prečo sa teda drobci smejú a kedy sa dostavia prvé úsmevy?

Predstavte si, že ste práve pristáli na cudzej planéte. O domácich neviete nič. Nepoznáte ich jazyk, kultúru, zvyky, všetko je pre vás neznáme. Presne tak sa cítia bábätká, keď sa narodia.

Ich myseľ je prázdna, nevedia hýbať končatinami, nezdvihnú hlávku a nemajú žiadnu kontrolu nad svojím telom.

Ako však vysvetľuje vývinový psychológ Caspar Addyman, bábätkám už od počiatku pomáhajú v tomto „chaotickom“ svete prežiť tri zázraky. Okrem učenlivého mozgu a milujúceho prostredia je to aj akákoľvek forma komunikácie vrátane smiechu.

PREČO SA BÁBÄTKÁ SMEJÚ

Skôr než sa Caspar Addyman začal zaoberať deťmi, pracoval ako finančník a programátor. Sám nemá deti, no aj tak chcel zistiť, čo je dôvodom ich smiechu. Podľa neho sa vedci zaoberajú zväčša tým, čo nefunguje a ako to napraviť. On však chcel skúmať veselú stránku detského života.

Preto urobil prieskum medzi 1000 rodičmi. V rozoslanom dotazníku sa ich pýtal, kedy, kde a prečo sa ich deti smejú.

Často uvádzaným dôvodom bolo šteklenie alebo zábavná aktivita, počas ktorej si dospeláci pred detičkami zakrývajú a odokrývajú tvár a popri tom sa im prihovárajú slovíčkom kuk.

Šteklivosť a moment miznutia a opätovného prinavrátenia však nie sú hlavnými dôvodmi detskej radosti. To, že sa bábätká smejú, spôsobuje podľa Addymana hlavne to, že s drobcami takto udržujú kontakt.

„Smiech je predovšetkým sociálna záležitosť, pretože sa smejete v spoločnosti. Jeden z najjasnejších dôkazov je, že nejde nevyhnutne o to, čo robíte, ale skutočnosť, že ste so svojím dieťaťom. Preto je šťastné,“ uviedol Addyman pre britský Daily Mail.

Takže nie je to len o srandovných opičkách alebo hrách. Deti vám nedávajú najavo len to, že sa im vaše zábavné aktivity páčia, ale hlavne to, že sú rady vo vašej spoločnosti.

ÚPLNÉ ZAČIATKY

Caspar Addyman si od rodičov pýtal aj videá a fotky, ktoré zaznamenávajú detský smiech. Podľa toho skúmal nielen príčinu, ale aj obdobie, v ktorom sa začínajú detičky smiať. 

Náznaky prichádzajú už v prvých týždňoch, no skutočný úsmev sa dostaví až po prvom mesiaci a pol. Smiech, ako ho poznáme, prichádza zhruba okolo tretieho mesiaca.

A aj keď sa zistenia Addymana s poznatkami detskej lekárky Jennifer Gardner rozchádzajú, psychológ aj pediatrička zhodne tvrdia, že u každého dieťatka môže tento míľnik nastať inokedy.

Navyše, na začiatku si ani nemusíte všimnúť, že sa dieťatko smeje. Prvé úškrny totižto znejú ako kvílenie a jačanie. Detičky sa tiež veľa smejú počas spánku, a tak prichádzate o možnosť ich pri tom vidieť.

Nemusíte sa však obávať, postupom času sa mení tón aj kadencia. Takže neskôr bude oveľa jednoduchšie rozpoznať nefalšovaný detský smiech.

MÁ TO ZMYSEL

Keď sa vám nebude chcieť rozosmievať vaše ratolesti, spomeňte si na slová klinického psychológa a spisovateľa Louisa Franziniho. Ten tvrdí, že zmysel pre humor je jednou z najdôležitejších osobnostných čŕt a jeho rozvoju by mali pomôcť aj rodičia, keď sú detičky ešte malé.

A prečo je smiech dôležitý už v ranom veku? Okrem sociálnych schopností je nápomocný najmä pri učení, budovaní sebavedomia či odbúravaní stresu. Detičky budú vďaka humoru schopné riešiť problémy a zveľaďovať empatiu.

No a na záver ponúkame niekoľko tipov, ako dieťatko rozveseliť. Šteklenie a skrývačku sme už spomínali. 

K týmto overeným zábavkám pridajte opičky. Robte srandovné ksichtíky, tvárte sa, že dieťatku hryziete nôžky alebo že máte niečo na hlave. S ľahkosťou vášmu drobcovi fúknite do tváre alebo ho pusinkujte pri uškách, čím ho zároveň pošteklíte.

Ak vás opičky prestanú baviť, pozerajte spolu zábavné rozprávky alebo si fúkajte bublinky počas kúpeľa. Nákazlivý smiech bude napokon prínosný nielen pre detičky, ale aj pre vás.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Ak ste si pri čítaní tohto článku spomenuli na nejakú drobnosť pre svojho drobca, ktorú by ste potrebovali, navštívte náš E-shop s dojčenským tovarom www.lalalukids.com a vyberte si z našej ponuky LALALU podložiek na hranie, prostriedkov na pranie Souldrops a iných starostlivo vyberaných značiek pre bábätká aj staršie deti.

Teraz so zľavovým kódom BLOG5 získajte navyše aj 5% zľavu na celý nákup.

Ak by vás zaújmalo viac článkov o svete detí a rodičovstve, nezabudnite sa príhlásiť na odber noviniek na konci stránky :)

Sledujte nás   

VYBRALI SME PRE VÁS

 

Aktualizované: 20.1.2025

Pre introvertov je prirodzené pracovať osamote a venovať sa individuálnym činnostiam, ako je kreslenie alebo čítanie.

Ak dieťatko neustále kladie otázku prečo, nekarhajte ho. Introverti sú veľmi zvedaví a niekedy sa pýtajú aj na banálne veci. S konaním a komunikáciou je to však celkom inak.

Podľa lekárky Marti Olsen Laney je temperament človeka jasne daný. To znamená, že sa rodíme buď ako introverti, alebo ako extroverti. Do ktorej skupiny dieťa patrí, sa začína prejavovať už okolo štvrtého mesiaca.

Od rodičov sa pritom očakáva, že nebudú chcieť dieťa zmeniť. Nejde totižto o žiadnu poruchu alebo chorobu. Introvertnosť je povaha človeka, ktorá sa s ním tiahne celý život a ktorú musia ostatní (najmä extroverti) pochopiť.

No na to, aby ju ostatní, a v tomto prípade najmä rodičia začali chápať, je dôležité typické črty introvertov vedieť rozpoznať.

PRIRODZENÁ ZVEDAVOSŤ

Pri introvertoch všeobecne platí, že sa zaujímajú svet naokolo – o to, ako funguje, o ľudí, ktorí v ňom žijú. Dokonca sa neboja ani triviálnych otázok. Takže ak sa vaše dieťatko na všetko pýta otázkou prečo, nekarhajte ho. Môže ísť o jednu z charakteristík introverta, prostredníctvom ktorej sa vaša ratolesť snaží niečo pochopiť a dozvedieť sa čosi viac.

V súvislosti so zvedavosťou je tiež dôležité povedať, že bez ohľadu na vek sú introverti veľmi dobrými poslucháči. A pritom si zapamätajú všetko, čo im náprotivná strana hovorí.

ROZVÁŽNE KONANIE

Kým otázky introvertom napadajú spontánne, ich konanie až také inštinktívne nie je. Viac ako mimovoľné správanie je im blízka rozvážnosť a vyhodnocovanie. Inak povedané, introvert si radšej situáciu odpozoruje a konať bude na základe toho, čo usúdil ako správne. 

U detí môžete takéto počínanie spozorovať pri hrách a iných spoločenských aktivitách. Alebo pri komunikácii, keď dieťa chvíľu popremýšľa nad tým, čo povie.

Jednou veľmi pozitívnou vlastnosťou introvertov je, že sa rozhodujú podľa vlastných hodnôt a štandardov. Neodrádza ich dokonca ani pomyslenie, že tak nezapadnú do davu.

Takže ak sa vaše dieťa rozhoduje inak než jeho rovesníci, nemusí ísť okamžite o znak rebélie. Ak patrí k introvertom, jednoducho sa len riadi podľa vlastných pocitov a zásad.

ZÁĽUBA V INDIVIDUÁLNYCH ČINNOSTIACH

Keď mala spisovateľka Susan Cain deväť rokov, mama jej do letného tábora nabalila kufor plný kníh. Pre Susan to bolo úplne samozrejmé. Vyrastala v rodine introvertov, kde sa každý večer zavrel do izby a čítal.

Až do konca tábora sa Susan kníh nedotkla, pretože sa musela venovať spoločenskejším aktivitám. A ako hovorí vo svojom TED prejave, takýchto situácií by napočítala v živote niekoľko.

Čo tým chceme povedať? To, že pre introvertov je celkom prirodzené pracovať osamote a venovať sa individuálnym činnostiam. U detí to môže byť spomínané čítanie, kreslenie, hra s obľúbenou hračkou alebo u chlapcov počítačové hry. Tento aspekt introvertného života však netreba brať negatívne. Práve naopak.

Introverti počas takýchto aktivít popustia uzdu bohatej fantázii. A ak sa raz do niečoho pustia, svoju prácu berú vážne. Dôkazom toho je napokon aj Susan Cain, ktorá sedem rokov písala bestseller Quiet: The Power of Introverts in a World That Can’t Stop Talking.

V knihe čitateľa sprevádza od detstva až do súčasnosti a radí rodičom, ako pristupovať k deťom-introvertom. Portál Goodreads.com zaradil knihu medzi najlepšie za rok 2012.

INTROVERTI MAJÚ VLASTNÝ SVET

To, že introverti žijú vo svojom malom svete, sme už čiastočne naznačili. Ich vnútorné prežívanie sa však netýka len individuálnych aktivít.

Introverti nemajú problém bezdôvodne sa zavrieť v izbe a tráviť čas premýšľaním, hĺbaním alebo len obyčajným tichým ničnerobením.

Podobne sa správajú aj po tom, ako ich vyčerpajú spoločenské aktivity. V prípade detí to môže byť aj čas strávený v škole, kde sa kladie dôraz na kolektívnu prácu, alebo aktivity v spoločnosti kamarátov.

Spisovateľka a zakladateľka komunity IntrovertDear.com dokonca tvrdí, že ak si introvertné deti od skupinových činností neoddýchnu, môžu sa rozplakať, byť nervózne a unavené.

CITLIVOSŤ NA NÁHLE PODNETY

Z doposiaľ uvedených informácií je zrejmé, že introverti nemajú radi spoločnosť, v ktorej je hluk a príliš veľa ľudí. Okrem toho je pre nich typická reaktivita pri neznámych podnetoch. 

Potvrdzujú to aj harvardskí psychológovia Jerome Kagan a Nancy Snidman, ktorí tvrdia, že ak dieťa reaguje na podnety podráždene, pravdepodobne bude v budúcnosti plaché alebo introvertné.

A hoci sa dieťa môže počas dospievania zmeniť a na nové situácie, ľudí aj ruch sa pripraviť, oproti extrovertom bude vždy na stimuly reagovať negatívnejšie.

PRAVDEPODOBNOSŤ SEPARAČNEJ ÚZKOSTI

Ako uvádza portál Mayoclinic.org, separačná úzkosť je v rámci detského vývoja úplne bežným štádiom. Väčšina detí tento stav preklenie okolo tretieho roku života. U introvertných detí však môže toto štádium pretrvať alebo zostanú náchylné k jeho prinavráteniu. A čo vôbec separačná úzkosť je?

Tento stav sa vyznačuje depresiami a strachom, ktorý spôsobuje odlúčenie od blízkej osoby. V prípade introvertných detí sa separačná úzkosť prejavuje napríklad tým, že ťažšie znášajú nástup do škôlky a snažia sa aj silou udržať pri mame.

Okrem toho, že pri separačnej úzkosti zohráva rolu genetika, niekedy ju vyvoláva atmosféra v rodine (strata blízkeho príbuzného či rozvod rodičov).

ŤAŽKO SA IM VYJADRUJE

Napokon sa opäť vrátime k príbehu Susan Cain. Počas jedného školského dňa mala na hodine angličtiny predviesť scénku z Macbetha a použiť pritom improvizáciu. Malá Susan však nedokázala rozprávať, začala sa červenať a triasť. Nakoniec jej bolo tak zle, že musela odísť z triedy.

Introverti sa spoliehajú skôr na dlhodobú než krátkodobú pamäť, a preto je pre nich hľadanie správnych slov občas náročné. Nedivte sa ani tomu, ak sa vaše dieťa na chvíľu zastaví a popremýšľa, čo má povedať.

Zaujímavé na introvertoch je, že práve knihami a umením si kompenzujú tento „nedostatok“. V týchto záľubách totižto nachádzajú správne výrazy, ktorými by vyjadrili vlastné myšlienky a pocity.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Ak ste si pri čítaní tohto článku spomenuli na nejakú drobnosť pre svojho drobca, ktorú by ste potrebovali, navštívte náš E-shop s dojčenským tovarom www.lalalukids.com a vyberte si z našej ponuky LALALU podložiek na hranie, prostriedkov na pranie Souldrops a iných starostlivo vyberaných značiek pre bábätká aj staršie deti.

Teraz so zľavovým kódom BLOG5 získajte navyše aj 5% zľavu na celý nákup.

Ak by vás zaújmalo viac článkov o svete detí a rodičovstve, nezabudnite sa príhlásiť na odber noviniek na konci stránky :)

Sledujte nás   

VYBRALI SME PRE VÁS

 

Aktualizované: 30.1.2025

Keď rodič robí desiatu, mal by sa pýtať dieťaťa, na čo má chuť. Rodičia s deťmi jednoducho nekomunikujú. Ak dieťa uvidí, že stolujte a používate obrúsok, bude to robiť aj ono. A to najmä preto, že na začiatku života sa neučí zo skúseností, ale z napodobňovania, tvrdí dlhoročná učiteľka a vychovávateľka Anna Daráková.

Od vášho syna viem, že pred nástupom do družiny ste sa venovali mnohým aktivitám. Čo všetko ste doposiaľ učili?

Najprv som učila na 1. − 4. všetky predmety, potom anglický jazyk, neskôr hudobnú a výtvarnú výchovu na druhom stupni. Potom technickú prípravu dievčat, čiže varenie a starostlivosť o rodinu. A napokon aj matematiku na druhom stupni.

Čo z toho vás bavilo najviac?

Matematika. Bavila ma aj angličtina, ale odozva pri tomto predmete nebola taká rýchla. V matematike vidíte výsledok okamžite, no pri jazyku to trvá veľmi dlho.

V školstve pôsobíte vyše 40 rokov. Čo všetko ste sa museli naučiť vy, aby ste držali krok so žiakmi?

Dávnejšie som si urobila prvú atestačnú skúšku. V metodickom centre v Prešove som absolvovala všetky školenia, aké si len viete predstaviť. A to najmä preto, že som pracovala na všetkých pozíciách okrem riaditeľa školy. Dokonca mám aj špeciálne vzdelanie, pretože som učila nevidiace deti.

Ako ste sa museli takýmto deťom prispôsobiť?

Asi najzásadnejšou zmenou bolo, keď som začala učiť v autorskej triede, kde sa dáva žiakom slovné hodnotenie. Išlo o takzvanú alternatívnu školu, v ktorej sa učiteľ musí prispôsobiť tempu žiakov a zavádzať individuálny prístup. Je niečo celkom iné učiť dieťa, ktoré nevidí, má protézu alebo nevie udržať stolicu. Mala som však šťastie, pretože to boli veľmi dobré deti, ktoré sa taktiež vedeli mnohým veciam prispôsobiť.

V rámci tohto mesiaca sme sa v našom blogu venovali disciplíne. Aký je váš prístup k deťom – ste skôr autoritatívna alebo presadzujete vzťahy založené na kamarátstve?

Sú momenty, keď vo výchove potrebujete autority, a momenty, keď je potrebné priateľstvo. Ideálna je kombinácia oboch prístupov. Nedá sa všetko postaviť na autorite, pretože všetky deti nemajú rovnakú povahu. No takisto platí, že ani úplné kamarátstvo nie je dobré, pretože niektoré deti potrebujú pevnú ruku.

A akými spôsobmi sa podľa vás dá dosiahnuť to, aby sa dieťa poučilo, no bez akýchkoľvek trestov?

Vtedy je vhodné vytvoriť skupiny, v ktorých sú rôzne typy pováh – výbušní, mierni aj tichí. V takejto skupine si každý nájde svoje miesto. Ten, čo je pokorný a tichý, sa snaží prispôsobiť vodcovi. A ak chce vodca niečo dosiahnuť, musí spomaliť a prispôsobiť sa tým slabším. Tichí a pokojnejší žiaci zároveň silnejších istým spôsobom umravnia. 

Keď som mala naposledy v triede 18 žiakov, rozdelila som ich do piatich pracovných skupín. Boli tomu prispôsobené aj lavice. Deti samy o tom nevedeli. No bolo mojou prioritou, aby bola každá skupina vyvážená. Veľmi dôležité je aj to, aby sa dodržiavali pravidlá, ktoré si vopred stanovíte.

Do akej miery sa na výchove dieťaťa podieľa učiteľ, respektíve škola?

Dá sa to jednoducho vyjadriť percentami – 85 % výchovy prináleží rodine. Všetky základné návyky do života musí dieťa dostať doma. A to preto, že tam trávi väčšinu času až do šiestich rokov. Dieťa sa v tomto období neučí zo životných skúseností, ale z napodobňovania. Príklad – ak dieťa uvidí, že si doma všetci umývajú zuby, bude to robiť aj ono. Ak bude vidieť, že sa stoluje a používa obrúsok, urobí to aj ono.

Úlohou školy je, aby u dieťaťa upevňovala normy, ktoré sú spoločensky dôležité. Takže mu pomôžeme uložiť príbor tak, ako má byť, umývať si ruky alebo sedieť vzpriamene. Avšak základ musí prísť z domu. V školskej jedálni sa nám stáva, že dieťa vezme do rúk knedlík, ktorý namáča do omáčky, a tak je. Takéto spôsoby vidí aj doma. No keď ho upozorníte a poviete mu, že ľudia jedia inak, poučí sa. Treba na to čas.

Nemáte pocit, že rodičia sú akísi odmeranejší a čakajú, že škola sa o ich deti postará?

Ja vnímam problém skôr v tom, že rodičia deťom dávajú množstvo konzumných vecí, ako je napríklad značkové oblečenie. Ale keď sa sa ho spýtate, kam poobede ide, nevie. Keď sa ho pýtam, či sa doma nerozprávali o tom, čo má robiť, kam má ísť, povie mi: ,Nie, my sa doma nikdy takto nerozprávame.ʽ

Alebo sa stáva, že dieťa nevie, čo má na desiatu. A to je veľká chyba. Keď rodič robí desiatu, mal by sa pýtať dieťaťa, na čo má chuť. Rodičia s deťmi jednoducho nekomunikujú. Zarábajú peniaze, pekne ich obliekajú, chodia na dovolenky, no popritom sa zabúdajú s deťmi rozprávať. A ďalší hendikep je, že vždy hľadajú chybu u iného. Nie u seba alebo dieťa. Rodičia od učiteľov čakajú, že urobia to, čo im prikážu. No neuvedomujú si, že nejde ani tak o vedomosti, tie si nájdete dieťa na internete, ale o spôsob výchovy.

Ako by podľa vás mal vyzerať zdravý vzťah medzi rodičom a učiteľom?

V prvom rade by mal rodič poskytnúť učiteľovi všetky informácie o dieťati – kladné aj záporné. Na základe týchto informácií si potom učiteľ robí o dieťati diagnostiku. Na jedno dieťa platí zvýšenie hlasu, na iné úsmev alebo pohladkanie.

Veľmi dôležité je aj to, aby sa rodičia o dieťa zaujímali. Nielen o jedlo a oblečenie, ale najmä o vyučovanie a všetko s tým súvisiace – čomu dieťa rozumelo alebo nerozumelo, čo mu urobilo radosť, čo zažilo. Dieťa by si zo školy malo každý deň odniesť zážitok, najlepšie taký, s ktorým sa chce doma pochváliť. A ak aj príde niečo, čo ho nebaví, rodič by ho mal povzbudiť.

V prípade, že dieťa niečomu nerozumie, rodič by mal prísť za učiteľom a hľadať s ním riešenie. Ak sa ich názory líšia, musia hľadať kompromis.

Samozrejmosťou dnešnej doby sú technológie. Stáva sa vám, že dieťa príliš lipne na mobile alebo tablete?

To záleží od autority učiteľa. Ja im vždy na začiatku roka vysvetlím, že proti ich telefónom nič nemám, ale požadujem, aby počas hodiny s telefónmi ani tabletmi nepracovali. Ak to dieťa poruší, nájdeme spôsob, ako situáciu riešiť. U nás platí pravidlo, že mobil sa vezme do riaditeľne, a tam si ho musí vyzdvihnúť rodič.

Naviac sa tento technologický trend prejavuje počas prestávok, keď sa deti venujú rôznym nevhodným hrám. Sprievodným dôsledkom technológií je aj to, že deti sa prestávajú zaujímať o pohyb, nezúčastňujú sa telesnej výchovy. Jednoducho donesú potvrdenie, že nemôžu cvičiť, a to bez udania dôvodu. A keď učiteľ cvičí so žiakmi, tieto deti sa ďalej hrajú na telefónoch. Nie som proti technológiám, no treba ich využívať s mierou a rozumom.

A čo koncentrácia na hodinách? Ako dosiahnuť to, aby dieťa zostalo pozorné celých 45 minút?

Ak sa na tú hodinu pripravíte, je to možné. Na výtvarnú výchovu so staršími žiakmi som si pripravila nejakého umelca, vysvetlila som im teóriu, na interaktívnej tabuli som im ukázala diela. Následne som ich podnecovala k tomu, aby samy vyjadrili vlastné pocity, myšlienky, nálady.

Na hudobnej to isté. V jednej triede som učila hudobnú tri roky. Bolo to úžasné, opísať atmosféru v tej triede je ťažké. Osnovy si treba trochu prispôsobiť – netreba deti do ničoho tlačiť. Klasiku stačí prebrať informatívne, a potom sa venovať tomu, čím ony žijú. Takisto ich treba viesť, pochváliť a dovoliť im, aby sa zapájali, pretože to deti chcú.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Ak ste si pri čítaní tohto článku spomenuli na nejakú drobnosť pre svojho drobca, ktorú by ste potrebovali, navštívte náš E-shop s dojčenským tovarom www.lalalukids.com a vyberte si z našej ponuky LALALU podložiek na hranie, prostriedkov na pranie Souldrops a iných starostlivo vyberaných značiek pre bábätká aj staršie deti.

Teraz so zľavovým kódom BLOG5 získajte navyše aj 5% zľavu na celý nákup.

Ak by vás zaújmalo viac článkov o svete detí a rodičovstve, nezabudnite sa príhlásiť na odber noviniek na konci stránky :)

Sledujte nás   

VYBRALI SME PRE VÁS

 

Aktualizované: 6.2.2025

Objatie pomáha nielen zastaviť plač, ale má tiež mnoho ďalších pozitívnych účinkov. Pozrite sa, čo všetko dokáže toto jednoduché a láskyplné gesto od rodiča.

Objatie je dôležité. A to až tak veľmi, že mu dokonca patrí medzinárodný deň v kalendári, a to 27. júna. Jeden deň v roku však nestačí, pretože objatie by sme mali rozdávať a prijímať každý deň.

Má totiž blahodarné účinky nielen na dospelých, ale aj na deti. Toto sú dôvody, prečo by sme sa mali pravidelne objímať so svojimi najbližšími.

UPOKOJUJE

Deti sú poriadni výmyselníci a neraz vyvedú naozaj kadečo. Ako ale v takej situácii reagovať? Kričať, potrestať ho, dať mu „domáce väzenie“ alebo mu vziať obľúbenú hračku či mobil? Odborníci riešenie vidia úplne inde.

Najlepšie podľa nich zaberá objatie a rozhovor. Deti v pokojnom stave dokážu lepšie prijímať a spracovávať informácie, ktoré im poskytujeme. Ak sme s nimi zároveň prepojení objatím, viac nás rešpektujú a chcú tiež viac konať dobro.

Ak teda váš drobec priniesol zlú známku zo školy, nekričte naňho. Určite vo svojom vnútri nie je hrdé na to, že dostalo pätorku. So svojím školákom si preto radšej sadnite, objímte ho a pozrite sa na učivo spolu.

Krik nepomáha ani vtedy, ak niečo vaše dieťa vyviedlo. Nechce umyť riad? Objímte ho a dohovorte mu, že vám tým veľmi pomôže. Spýtajte sa ho, aký malo deň, povedzte mu, čo ste zažili vy v práci, čo všetko ste povybavovali a že vás takouto pomocou v domácnosti naozaj odbremení a že si to budete veľmi ceniť.

TLMÍ BOLESŤ

Objatie je veľmi účinné aj v boji proti detskému plaču. Určite si aj vy pamätáte, ako ste si v detstve rozbili lakeť, rodičia si vás posadili na kolená, objali vás a ranu pofúkali. Dnes nevedno, kto to fúkanie vymyslel ako úplne prvý, ale bol to hotový génius, lebo na deti to pozitívne vplýva po celé stáročiá. O objatí ani nehovoriac.

ZLEPŠUJE ZDRAVIE

Hoci by sa to možno nezdalo, objatie má pozitívny vplyv nielen na náš duševný stav, ale aj na ten fyzický.

Objatie pomáha zlepšiť vývoj mozgu vášho dieťaťa, posilniť jeho imunitný systém, naučiť ho regulovať emócie a podporovať pozitívne sebavedomie. Vedci z Lekárskej univerzity vo Viedni však prišli aj na to, že objímanie dokáže znižovať krvný tlak, účinne bojuje proti stresu či úzkosti a dokonca zlepšuje pamäť.

Okrem toho objatie posilňuje aj imunitu a chráni organizmus pred infekciami. Prišli na to to psychológovia z Univerzity v Pittsburghu. Do výskumu sa zapojilo 406 ľudí oboch pohlaví a zistilo sa, že tí, ktorí sa častejšie objímali, boli odolnejší voči chladu a prechladnutiu.

Objatie je teda naozaj vrúcne, lebo vtedy naša telesná teplota neklesá. Zaujímavosťou je, že tí jedinci, ktorí ochoreli a častejšie sa objímali, sa dokázali aj rýchlejšie zotaviť.

Ak teda vaše dieťa ochorie, určite objatiami nešetrite.

BUDUJE VZŤAHY

Za všetky tieto pozitíva môže oxytocín v hypotalame, ktorý je známy aj ako hormón šťastia či lásky.

„Oxytocín je neuropeptid, ktorý v podstate podporuje pocity oddanosti, dôvery a spojenia. Naozaj kladie biologický základ a štruktúru pre prepojenie s inými ľuďmi,“ konštatuje  experimentálny psychológ Matt Hertenstein v štúdii z roku 2015, ktorá bola publikovaná v zborníku Národnej akadémie vied.

Znamená to teda, že ak sme v objatí niekoho, kto nás má rád, hormón lásky sa nám vyplaví do krvi a my sa cítime naozaj lepšie.

A práve tento hormón pozitívne ovplyvňuje budovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Zaujímavosťou je, že jeho zvýšenú hladinu sa podarilo namerať aj v období dojčenia, a dokonca aj tesne po pôrode.

Štúdia z roku 2001 publikovaná v časopise MCN: Americký denník o materskej a detskej starostlivosti zistila, že priamy kontakt matky s pokožkou novorodenca, známy aj ako „klokania starostlivosť“, môže minimalizovať alebo dokonca zabrániť popôrodnej depresii u matky. A len tak pre zaujímavosť, v USA ju má až 600 000 žien ročne.

Objímanie však nezlepšuje iba náladu matky, ale pomáha aj budovať vzájomný vzťah s bábätkom. „Zdá sa, že sú schopné byť citlivejšie na detské signály a že deti viac reagujú na matku počas prvých troch mesiacov,“ tvrdí Ann Bigelow, profesor vývinovej psychológie a výskumník na Univerzite sv. Františka Xaviera. „Rozpoznávajú svoju matku skôr, takže vzťah medzi matkou a dieťaťom má uľahčený štart.“

AKO SPRÁVNE OBJAŤ DIEŤA?

Aby bolo objatie naozaj efektívne, treba dodržať zopár pravidiel. Určite by nemalo byť len rýchle, ale intenzívne. Ak je dieťa maličké, je dobré vziať si ho na ruky. Keď trochu podrastie, odporúča sa čupnúť si na úroveň jeho očí, čím mu dáte signál rovnocennosti.

A ak už vaše dieťa naozaj vyrastie a bude z neho napríklad už pubertiak, postačí „klasické“ objatie. Je však jedno, koľko rokov bude mať, objatie musí byť vždy od srdca.

Urobiť zmeny v rodičovstve môže byť ťažké, obzvlášť keď sme my sami boli po desaťročia vychovávaní nejakým spôsobom a keď nám bolo hovorené, čo je dobré a čo zlé.

Vybudovanie pevného vzťahu s dieťaťom je náročný proces, no pravidelné objímanie dokáže naozaj veľa zmeniť a vylepšiť. Doprajte si preto trochu oddychu, porozprávajte sa o svojich pocitoch s niekým, komu dôverujete, a nezabudnite sa objímať. Rodičovstvo je cesta a my sme v tom všetci spolu.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Ak ste si pri čítaní tohto článku spomenuli na nejakú drobnosť pre svojho drobca, ktorú by ste potrebovali, navštívte náš E-shop s dojčenským tovarom www.lalalukids.com a vyberte si z našej ponuky LALALU podložiek na hranie, prostriedkov na pranie Souldrops a iných starostlivo vyberaných značiek pre bábätká aj staršie deti.

Teraz so zľavovým kódom BLOG5 získajte navyše aj 5% zľavu na celý nákup.

Ak by vás zaújmalo viac článkov o svete detí a rodičovstve, nezabudnite sa príhlásiť na odber noviniek na konci stránky :)

Sledujte nás   

VYBRALI SME PRE VÁS