Vitajte v čarovnom svete, milí rodičia! 🌟
V dnešnom špeciálnom Q&A máme tú česť privítať pani doktorku MUDr. Katarínu Legrand, ktorá nám porozpráva o dôležitosti motorického vývoja v ranom detstve. Ako viete, v LALALU veríme, že podpora správneho vývoja dieťaťa je kľúčová pre ich budúcnosť. Preto sme si pre vás pripravili sériu otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť, ako môžu naše podložky prispieť k zdravému rastu a rozvoju vašich detí.
Katarína Legrand je detská doktorka a mama dvoch škôlkarok. Kým zatestovala z pediatrie v roku 2016, pracovala v nemocniciach a ambulanciách na Slovensku, v Burundi, Indii a Paríži. Počas materskej a rodičovskej dovolenky navýšila svoje pediatrické vedomosti o praktické skúsenosti s vlastnými deťmi. V súčasnosti pracuje na klasickej detskej ambulancii a prevencii a osvete sa venuje vrámci projektu Vaša Okidoki.
Prečo je motorický vývoj dôležitý v ranom detstve?
Pretože, ako sa vo všeobecnosti hovorí, len na pevných základoch možno stavať. Ak je správny raný psycho-motorický vývoj, bude vo vyššom veku a v dospelosti naša chrbtica pevná, svaly symetrické a ušetríme si do budúcna “seknutia chrbta”, vyskočené platničky, bolesti hlavy či napríklad aj nepozornosť. Väčšina ľudí si neuvedomuje, s čím všetkým súvisí pohybový aparát. O tom by nám najlepšie vedeli porozprávať fyzioterapeuti a tí detskí ešte lepšie vedia, ako zásadný je psycho-motorický vývoj prvého roka (roka a pol) života.
Môžete vysvetliť, ako motorický vývoj ovplyvňuje celkový rast a vývoj dieťaťa?
Asi by som celkom nehovorila o vplyve motorického vývoja na rast. Skôr ako dieťa rastie, hýbe sa stále viac a viac, nadobúda vďaka zmyslovým orgánom nové poznatky a pozorovania, ktoré ho motivujú k pohybom postupne zložitejším a zložitejším. Na všetko vplýva aj prostredie, v akom dieťa žije, či má podnety, ktoré ho motivujú k určitej aktivite alebo jednoducho k nejakej interakcii.
A keď sa dieťa viac hýbe, následne zase viac vidí, cíti, objavuje a opäť je motivované sa hýbať ešte ďalej či dostať sa vyššie. Lebo dieťa časom pochopí, že bude mať iný výhľad, inú perspektívu. Takže ono je to všetko tak poprepletané a súvisiace navzájom.
Ako môžu rodičia podporiť motorický vývoj svojich detí doma?
Najdôležitejšie je dať dieťaťu bezpečný priestor na voľný pohyb. Ideálne na zemi (pevnej podložke), na ktorú dáte mäkkú podložku – napríklad hraciu podložku Lalalu. Tá je akurát mäkká, resp. keďže je z pamäťovej peny, je pružná, no nie je kontraproduktívne mäkká (ako napríklad posteľ či gauč) a má takmer vždy ideálnu teplotu (v zime príjemne teplá a v lete taktiež taká akurát a nepotivá). Takže Vaše dieťatko môžete položiť na podložku a viete, že keby aj náhodou pri nejakom experimente prepadne či sa šmykne (čo sa veľmi na tejto podložke ani nedá, lebo jedna z jej výhod je jej protišmykovosť), nestane sa mu nič, lebo podložka to krásne odpruží.
Navyše sa na nej nešmýka ako napríklad na lamináte či dlažbe, ak už dieťa štvornožkuje. No aj v skoršom období sa bábätko vie o túto podložku dobre oprieť a má končatiny krásne stabilné. Na väčšej sa k bábätku môžete zložiť aj Vy a môžete sa ležmo spolu hrať a pomôcť Vášmu dieťatku sa krásne psycho-motoricky rozvíjať už od prvého mesiaca.
Aké sú najdôležitejšie motorické zručnosti, ktoré by mali deti rozvíjať v ranom veku?
Pri motorických zručnostiach hovoríme o hrubej motorike a jemnej motorike. Každá má svoju postupnosť a fázy, ktoré netreba preskakovať a určite sa netreba ponáhľať či porovnávať, aby Vaše dieťa vtedy a vtedy plazilo alebo štvornožkovalo alebo chodilo. Zásadná je postupnosť a správnosť pohybov, ktoré dieťa ovláda.
Pri hrubej motorike dieťatko najprv začína dvíhať nôžky nad podložku, stabilizuje sa v polohe na chrbte, objavuje ruky, malo by používať vždy všetky končatiny symetricky. Neskôr sa mu podarí pretočiť na bruško, kde sa tiež stabilizuje – to znamená, že v tej polohe vydrží, neprepadáva, neskôr sa opiera aj o vystreté ruky. Z toho začne podsúvať kolienka pod riťku, pérovať v kľaku a skúšať štvornožkovanie. Niekde v medzičase skúša plazenie a pivotuje – točí sa na brušku doprava a doľava – zväčša za hračkou či niečím, čo ho zaujíma. Až sa postupne naučí štvornožkovať a zo štvornožkovania sa bude pomaly dvíhať cez nákrok popri opore do stoja. Následne bude skúšať kroky popri opore, potom skúša stoj bez držania a nakoniec samostatné kroky. Avšak každé dieťa je iné, aj povahovo, aj svalovou výbavou a treba im dať ich čas. Je dôležitejšie, aby už zvládnuté pohyby robili deti správne, ako keby ich mali robiť rýchlejšie, ale v nesprávnom prevedení.
Jemná motorika má tiež svoje fázy. Začína schopnosťou uchopovať predmety - vždy je dôležité, aby to dieťa dokázalo oboma rukami. Tiež vydávaním prvých zvukov – aj reč je súčasťou jemnej motoriky a spočiatku sú dôležité aj nohy a úchop nohami. Neskôr začína dieťa vedome uchopovať predmety a vymieňať si ich z ruky do ruky a dávať si ich do úst. Kontakt ruka-ústa je tiež pomerne zásadný. Následne začína dieťa uchopovať predmety s opozíciou palca, potom zvládne kliešťový a pinzetový úchop a dokáže tzv. “štipku” – deti zbierajú zo zeme všetky odrobinky, vlasy, čokoľvek. No ak to Vaše dieťa robí, je to nádhera a treba sa z toho tešiť, lebo je to tiež súčasť jeho motorického vývoja. Z hľadiska reči deti najprv džavocú, potom zdvojujú slabiky a začínajú hovoriť prvé slová. Plne obsiahnutá reč je akoby vrcholom vývoja jemnej motoriky.
Aké znaky môžu naznačovať, že dieťa má problémy s motorickým vývojom?
Akékoľvek známky asymetrie treba určite hlásiť ošetrujúcemu pediatrovi. Ak dieťa napríklad používa jednu ruku menej ako druhú. Alebo dvíha jednu nohu viac nad podložku ako druhú. Alebo po 2. mesiaci preferuje jednu stranu polohy hlavičky. Alebo rodičia cítia, že svaly sú akési mľandravé, chabé, nemajú svalové napätie a zároveň je dieťatko menej pohyblivé, tiež tomu treba venovať pozornosť. Rovnako v opačnom prípade, ak má dieťatko stále pokrčené končatiny, rúčky v päsť, ktoré sa nezačínajú otvárať, ak je dieťa akoby strnulé, tiež to treba riešiť s pediatrom. Taktiež, ak sa dieťatku nedaria niektoré pohyby (menované vyššie vrámci fáz hrubej motoriky) v určitých časových rozmedziach, je vhodné konzultovať stav s fyzioterapeutom či rehabilitačným lekárom.
Môžete vysvetliť, ako motorická aktivita ovplyvňuje mozgové funkcie a učenie?
Už názov psycho-motorický vývoj naznačuje, že motorika a kognitívne (rozumové) funkcie sú prepojené. So symetriou pohybov a neskorším skríženým pohybovým vzorcom súvisí prepájanie pravej a ľavej hemisféry, upevňovanie synáps či tvorenie prepojov v mozgu. Jednotlivé fázy vývoja hrubej motoriky majú konkrétny súvis s jednotlivými mozgovými funkciami, a preto nie je vhodné nabádať dieťa, ktoré sa ešte len pretáča z chrbta na brucho, aby skúšalo napríklad stáť. Nie je na to ešte pripravená chrbtica (tá je pripravená po približne 6 mesiacoch 4-nožkovania) a zároveň, ak si dieťa neprejde štvornožkovaním, môže mať neskôr poruchy učenia alebo nebude zvládať komplikovanejšie pohyby v budúcnosti.
Objavte čarovný svet na mäkko s LALALU! ✨
Ak ste si pri čítaní tohto článku spomenuli na nejakú drobnosť pre svojho drobca, ktorú by ste potrebovali, navštívte náš E-shop s potrebami pre deti www.lalalukids.com a vyberte si z ponuky širokej ponuky potrieb pre novorodencov ako LALALU podložiek na hranie, prostriedkov na pranie Souldrops až po kopec iných potrieb pre bábätká aj staršie deti.
Teraz so zľavovým kódom BLOG5 získajte navyše aj 5% zľavu na celý nákup.
Sledujte nás