Sama dokonca vytvorila manuál s názvom Od plachosti k tigrovi (From timid to tiger), ktorý má deťom prostredníctvom hry pomôcť v nadobúdaní zdravého sebavedomia.

Sebaistota však nie je jediný dôvod, prečo by ste sa s deťmi mali pravidelne hrávať.

ZDRAVÉ SEBAVEDOMIE

Cliona Carey vysvetľuje, že prostredníctvom hry si deti uvedomujú, ako ich vnímajú rodičia, čím sa u nich rozvíja zmysel pre vlastnú dôležitosť.

V spomenutom manuáli psychologička hovorí o siedmich „sebavedomých“ myšlienkach, o ktorých sa deti môžu presvedčiť vďaka hraniu sa s rodičmi.

Ak sa s deťmi pravidelne hrávate, utvrdíte ich napríklad v tom, že sa dokážu vysporiadať s rôznymi nástrahami, že majú kontrolu nad svojím životom a že si u ľudí vybudujú rešpekt.

POCIT BEZPEČIA

Okrem sebavedomia Carey odporúča rodičom hru s deťmi aj preto, aby im pomohli nadobudnúť pocit bezpečia.

Vďaka spoločnej hre vaše ratolesti spoznávajú okolie a podľa írskej psychologičky sa tiež dozvedajú, že svet nie je zlé miesto a ľudia sú vo svojej podstate dobrí.

Prehlbovaním sebadôvery a nezávislosti deti odbúravajú úzkosť a sú oveľa samostatnejšie aj vtedy, keď nie sú rodičia nablízku.

Tieto kognitívne a sociálne schopnosti sa u dieťaťa rozvíjajú už počas prvých dvoch rokov života. Spoločné voľnočasové aktivity preto nepodceňujte ani v ranom veku. 

ZRUČNOSTI

Kým pre deti je hra predovšetkým o zábave a jašení sa, odborníci sledujú aj iné prínosy bláznivých detských aktivít.

Kayla Polcari a Patricia Ekwueme z University of Notre Dame ako veľký benefit hier vnímajú rozvíjanie hrubých aj jemných motorických zručností.

K hrubým motorickým zručnostiam patria aktivity, ktoré podporujú pohyb a koordináciu rúk, nôh a všeobecne väčších končatín. Naopak jemná motorika spočíva v tom, že dieťa pracuje len s drobnejšími časťami tela, ako je napríklad zápästie, dlaň alebo prsty.

Behanie, skákanie, lezenie alebo loptové hry sú typickými aktivitami, ktoré podporujú hrubú motoriku. Tá má veľký vplyv aj na bežné činnosti, ako je chôdza, športovanie či správne držanie tela.

Jemná motorika sa u dieťaťa zveľaďuje prostredníctvom kreslenia, skladania kociek alebo modelovania. Dôraz na jemné motorické zručnosti sa prejaví pri každodenných činnostiach, ako je písanie či jedenie.

VZDELÁVATE ICH

Z prieskumu psychologičky a detskej terapeutky Tanye Byron vyplýva, že až jeden rodič z piatich zabúda, ako sa má s deťmi hrať. Mnohí z nich dokonca hru považujú za nudu a márnenie času.

Radi by sme vás však upozornili, že takýmto prístupom dieťa o veľa uberáte. Výskumníci z projektu Effective Provision of Pre-School Education totižto zistili, že hraním sa vytvárate v domácnosti lepšie podmienky na učenie.

Dieťa si vďaka čítaniu, písaniu, spevu či hre s rôznymi tvarmi osvojuje nové informácie.

Hranie sa s deťmi má dokonca väčší vplyv na rozvoj kognitívnych schopností ako kvalifikácia rodičov či ich spoločensko-ekonomický status.

SOCIALIZÁCIA

Detská terapeutka Tanya Byron, ktorá sa rozprávala s dvomi tisíckami detí vo veku 5 až 15 rokov, považuje okrem vzdelávania a inšpirácie za najdôležitejšie piliere zmysluplnej hry aj integráciu a komunikáciu.

To znamená, že deti by mali byť skutočnou súčasťou hry. Tiež je žiaduce, aby ste sa počas hrania s nimi rozprávali.

Tým, že hra spĺňa tieto podmienky, si dieťa precvičuje konverzáciu a učí sa, ako si vybudovať vzťahy. To mu napokon pomôže aj pri neskoršej socializácii v škole či práci.

Preukážte dieťaťu podporu tak, že ho občas usmerníte, prevezmete nad hrou kontrolu a že mu niektoré veci názorne predvediete. Takýmto spôsobom mu dáte najavo, aká dôležitá a praktická je spolupráca.

ZVLÁDANIE EMÓCIÍ

Spoločná hra sa neprejavuje len navonok (vedomosti, flexibilita tela či zdravé sebavedomie), ale pozitívne výsledky sa preukážu aj vo vnútornom prežívaní dieťaťa.

Vďaka hre sa vaša ratolesť naučí zvládať emócie, eliminovať stres a celkovo si navodiť psychickú pohodu. Táto schopnosť sa im hodí aj v čase, keď budú musieť riešiť nejaký konflikt.

V súvislosti s emóciami je hra taktiež skvelým pomocníkom, vďaka ktorému sa môžete dozvedieť, ako sa vaše dieťa cíti. Ak sa pri spoločnej hre s vami a ďalším dieťaťom k súrodencovi správa nepekne, vytušíte, že žiarli a dožaduje si vašu pozornosť a lásku.

Hra ako sprostredkovateľ emócií je vhodná najmä pri deťoch, ktoré ich nevedia prejaviť iným spôsobom alebo sú tichšie a boja sa svoje pocity odhaliť.

DOBRÉ RADY NA ZÁVER

Aby ste poskytli dieťaťu všetky tieto benefity, mali by ste vedieť, ako k spoločnej hre pristupovať.

Tanya Byron uvádza, že približne jeden rodič z troch navrhuje deťom, aby sa spoločne hrali na počítači. Deti sa však chcú venovať počítačovým hrám osamote a s rodičmi by radšej šli von alebo sa hrali spoločenské hry.

Preto im neberte túto možnosť a spoločné chvíle netrávte pri počítači.

Rovnako sa vyhýbajte hre pri zapnutej televízii. Tento element pôsobí na dieťa rušivo a dokonca môže negatívne ovplyvniť jeho raný vývoj.

Naopak, počas hry by ste nemali zabúdať na úsmev, entuziazmus a očný kontakt. Robte hravé gestá a ak chcete, pokojne na dieťa prehovárajte typickým maznavým spôsobom.

Ak uvidíte, že dieťa jedna hračka nebaví, ukážte mu nejakú ďalšiu. Taktiež dohliadajte na to, aby sa príliš nerozbláznilo – vaša ratolesť by sa počas hry nemala nudiť, ale ani prílišne vzrušovať. Zábave sa však vôbec nebráňte – veď napokon to je podstata spoločných hier. :)